nedeľa 29. apríla 2012

Bojím sa ...

Áno, toto je asi článok, ktorý nikto nečakal. A najmenej asi ja. Nemusíte sa báť, že by som sa chystala písať zase ako sa bojím bakalárky. Dobre, tej sa bojí asi každý, mám už len 5 dní na odovzdanie, ale čo.
Inej veci sa bojím. Neviem ako to máte vy, ale ja som si prešla ohľadom vzťahov asi všetkým. 
Najskôr som strašne chcela ľúbiť, ale nedalo sa. Neprichádzalo naspäť to, čo som potrebovala. Je mi to strašne ľúto, ale ten človek podľa mňa našiel to, čo potreboval a je šťastný.
Potom som ľúbila a poriadne, no keď som to oznámila druhej strane tvárila sa, že je to vzájomné. Ale keď si dotyčný trochu vypil a pustil si (predo mnou) jazyk na prechádzku, zistila som nie že ma neľúbi, ale ani len som sa mu nepáčila. Koniec, dovtedy som si myslela nie že som pekná, ale že som normálne dievča, ktoré by sa mohlo niekomu normálnemu páčiť. Odvtedy si nemyslím nič dobré a ani neočakávam, že by sa za mnou niekto čo i len otočil. Poviem vám, keď vám niekto úprimne povie, že nestojíte za nič, tak vás to zničí. Teda aspoň mňa áno.
Dlhšie som bola sama a bolo to ťažké, naozaj keď sa po dvoch rokoch snažíte začleniť do kolektívu ako single lady (ktorej pred tým chlap zakazoval stretávať sa s kamoškami - buď ja alebo ony!) je to ťažké, skoro až nemožné. Keď sa mi to podarilo, prišiel ďalší chlapec. A bolo mi smutno keď to skončilo, pretože som si ho nedokázala udržať, odišla som brigádovať do Česka na mesiac (niektorí viete) a ani trošku som mu nechýbala, nestála som mu ani za jednu sms alebo hovor.
Teraz ... som konečne našla niekoho, koho mám veľmi rada ... ľúbim ho, ale bojím sa ...

... mu to povedať ...

...pretože vždy, keď som to povedala, ten človek to necítil rovnako/klamal ... a bojím sa. že sa to stane zase. Bojím sa, vidím 42 ročnú ženu, ktorá sama večer ide na prechádzku so psom, má 2 dospelé deti a je už 5. rok rozvedená. Zrazu si uvedomil, že ju neľúbi. Prečo? Čo sa stane, keď na niečo takéto prídete po 25 rokoch manželstva? A je to lepšie alebo horšie, ako keď na to prídete po roku? Je to len dobou? Bál sa jej to vtedy povedať, ale teraz sa odhodlal lebo dnes je to normálne? Neviem ... ale ... bojím sa. Pripadám si strašne stará a nechcem ostať sama, bojím sa, že prídem o to málo, ale krásne málo, čo mám teraz.

Neviem, či toto niekto prečítal až do konca, skôr nie, ale potrebovala som to niekam napísať, je mi úplne jedno kto to číta, dôležité je, že to cítim a bojím sa povedať to prvá ... zároveň sa bojím, že to nikdy nebudem počuť, keď to nepoviem prvá.

32 komentárov:

  1. Kedysi som bola na tom úplne rovnako ako ty... Potom som stretla JEHO. Sme spolu 3 roky a aj napriek tomu pochybujem, že ma naozaj ľúbi tak, ako mi stále hovorí... Keď som sa napríklad včera pozastavila nad jednou tehotnou babou, že mala aj napriek pokročilému štádiu tehotenstva vysoké ihly, tak on mi na to "... keď budeš ty raz tehotná, tak ti to nikdy nedovolím...". Človek si povie, že čo už len 18-ročná baba môže riešiť veci ako svadba a deti keď ešte ani neskončila strednú... Riešim takéto veci, lebo VIEM, že aj napriek pochybnostiam mám po boku niekoho kto to so mnou myslí vážne. A keď ty vieš, že ho ľúbiš - povedz mu to. Ak to neprijme, tak aspoň nebudeš ľutovať tie prebdené noci kvôli nemu, lebo ti predsa za to nestál, keď ti to neopätoval...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. vidis Ruby, ty si pre mna prikladom toho, ze vztah moze aj po 2. sanci fungovat krasne :) to len ja nemam ani tolko stastia, aby ku mne niekto nieco citil a presne pre to sa aj bojim, lebo uz sa mi par krat stalo ze to poviem a akurat si rozbijem aj ten krehky vztah co mam ...

      Odstrániť
  2. Neviem či sa treba spoliehať iba na to, aby si to počula alebo povedala. Podľa mňa to treba predovšetkým cítiť, či ťa ten druhý lúbi. Keď ti vyslovene povie škaredé veci, tak nech ide do čerta, naozaj za to nestojí, ale keď ty cítiš, že ťa má úprimne rád a vidíš, že to prejavuje činmi - ako aj napísala Ruby s tou tehotnou-to bolo krásne od tvojho chlapa, úprimné 8) - tak netreba lipnúť len na slovách, keď vidíš, že ťa miluje 8) slová prídu časom 8)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja sa skor bojim ze casom nepride uz nic ... pretoze casu ubehlo dost a niekedy sme spolu naozaj malo, raz za 2 mesiace momentalne :/

      Odstrániť
  3. Prežívam jedno z mojich najťažších období v živote.... A rozmýšľam, či to vypustiť do sveta, alebo nie.... A mám aj také otázky ako ty... Neviem... A myslela som si, že som svoju životnú lásku našla... asi je to čerstvé veľmi, no aj ja sa bojím :(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. to je mi velmi luto Lenka, tebe ako mojej krasnej IT kolegynke s perfektnym chlapom som drzala palce a nadalej aj budem, dufam ze uz je to lepsie ;)

      Odstrániť
  4. Verím, že sa bojíš. Ale neistota a strach nám často zabránia prežiť krásne chvíle. Otázka znie, či je lepšie ostať v bezpečí alebo prekonať svoj strach a urobiť ten prvý krok, skočiť do niečoho. Ak ho ľúbiš, nemusíš mu to predsa hneď hovoriť. Existuje mnoho spôsobov, ako mu prejaviť svoju lásku. On to bude cítiť a ty to určite z jeho správania cítiť budeš tiež. A slová? Tie prídu a budú najkrajšie aké si kedy počula :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. kedysi som sa nebala ... ale tolko krat som sa uz popalila ze teraz sa bojim uz pomaly aj zavriet oci ... tak dufam ze mas pravdu Zuzka :)

      Odstrániť
  5. pozri, ak to tak citis, povedz to. je uz jedno ci to opetuje alebo nie. Ak sa nechyti, bolo by jedno ci by si to povedala alebo nie, sklamana by si bola stale. A sebavedomie je svina. AK ti niekto povedal, ze nie si pekna, honil si na tebe svoje zakomplexovane ego a nemala by si sa tym trapit ty, ale on. a divila by si sa, kolkym by si sa pacila:-D treba riskovat, kto nic neriskuje, nic neziska. potom budes lutovat, ze si nezila, iba prezivala

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. suhlasiiim zo všetkyyym čo si napisala!!! :D

      Odstrániť
    2. ach Sezka, ty mas proste najlepsie nazory, chcela by som vidiet ako zametas s chlapmi pekne live, lebo toto ti naozaj ide :D dakujem, si ma aj rozosmiala a to presne potrebujem :)

      Odstrániť
  6. Povedz mu to. Podla reakcie budes vediet, ako to s tebou mysli on. Ak by to nedajboze dopadlo pre teba zle, vzdy je lahsie vratit sa spat z kratsej cesty, ako to zistit po roku, dvoch ci viac... A ak ti opatuje city, budes pokojnejsia a nebudes v strese, ci to citi rovnako ako ty, uz si budete uzivat len jeden druheho ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no uz to je skoro rok, takze nasledky budu fatalne, ak to dopadne pre mna zle ... snad nedopadne :)

      Odstrániť
  7. Úplne ťa chápem, keby som ti tak ešte vedela pomôcť :-( Ale určite nato ideš dobre keď nad tým premýšľaš a možno aj to že sa bojíš...lepšie ako keby si sa do toho zase bezhlavo hrnula. Tak teda veľa šťastia :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja cakam ze sa to nejako vyriesi, nechcela by som aby to skoncilo, ked konecne by som toto leto chcela byt nekonecne stastna, s dokoncenou skolou a najlepsim clovekom po mojom boku :)

      Odstrániť
  8. Přestaň se bát...vždyť o tom je celý život. Pořád procházíme nějakými zkouškami a nemusí to být jen vztahy i když si samozřejmě přejeme, aby právě ten vztah byl to nejlepší...Já jsem včera oslavila 23 let manželství...není to jen procházka růžovou zahradou... a po těch letech už to ani nemůže být takové jako po začátku, ale to neznamená, že se nemáme rádi:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :) aj nasi prave oslavuju 22 rokov spolu a sama to vidim ze to nie je vzdy len dobre, dokonca viac toho horsieho sa stane, ale spolu to vzdy dokazu vyriesit a posunut sa dalej :) gratulujem k tomu vyrociu ;)

      Odstrániť
  9. Odpovede
    1. ani sa nepytaj, posledne na co myslim pred spanim je kde som spravila chybu, uz som sa aj pytala, ale vraj som nic zle nespravila ... tak neviem :D

      Odstrániť
  10. Na tenhle blog jsem narazila spíš náhodou... přečetla jsem první řádek, druhý, desátý, celý článek... je hodně smutný.
    Chtěla bych jen tak na dálku popřát hodně síly a ať se to vyřeší tak, jak si přeješ... Byla by škoda, aby takové kočce zmizel úsměv z tváře. Byť jen na jeden den ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dakujem, nadherny komentar, velmi si vazim ze aj ked si sem prisla nahodou, napisala si mi nieco povzbudzujuce :)

      Odstrániť
  11. Ja som pred dvoma rokmi vyznala lásku najlepšiemu kamarátovi a odmietol ma . Ked som mu to povedala bol priam zhrozený . Oni si zrejme neuvedomoval že vtedy som robila najťažšiu vec v živote . Hodinu po tom som za ním prišla a ked som sa ho spýtala či je šanca že ma bude milovať mikol plecami . Srdiečko ma z toho bolí dodnes i napriek tomu že sme opäť najlepší kamaráti . Viem presne ako sa cítiš . Pred vyznaním som jeden celý deň plakala , po ňom daľší týždeň . A som odhodlaná spraviť to znovu .

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. to ta aspon ten kamarat netahal za nos a netvaril sa ze to s tebou mysli vazne ... skusila si a nepodarilo sa, aspon vie na com je a ake su tvoje city k nemu, keby si to nahodou rozmyslel alebo zacal nieco citit aj on ... ale nezachoval sa moc pekne, sice mozno bol z toho viac mimo ako ty ... ked ja sa v tomto nevyznam velmi :/

      Odstrániť
  12. Presne tohoto sa bojím aj ja.. Ale musíš sa na to pozerať tak, že ak to chceš počuť, možno to musíš povedať ako prvá.. Mne sa to vyplatilo.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ved uz viac krat som to povedala a nedopadlo to dobre, preto sa bojim este viac :/

      Odstrániť
  13. To čo bolo za kokota, čo ťa tak buzeroval...?! Boha, lepšie ti je samej než keď ti niekto hentak podkopáva sebavedomie a zakáza sa stretávať s kamoškami...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no ... teraz to uz viem aj ja, ale co ked vysledok toho, ze mi toto povedal a nikoho som nemala bolo to, ze som si povedala ako mozem byt rada ze sa so mnou vobec zahadzuje ked som taka spatna a trpela som to este dalsieho pol roka :/

      Odstrániť
  14. Verím ti, že to nemáš ľahké.. Ja mám teraz tiež jedno z takých horších období. S frajerom som vyše 2 a pol roka a proste niekedy mám pocit, akoby to už z jeho strany nebola láska neviem... sme spolu každý deň možno aj tam je chyba... :/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no my nie sme spolu kazdy den a ani som nikdy taky vztah nemala, by som sa zblaznila ... ja potrebujem aj cas pre seba a hlavne sa to ani neda, ked kazdy prakticky zijeme a studujeme inde ... drzim ti palce aby sa to dalo do poriadku ;)

      Odstrániť
  15. check out the post right here more pop over here Discover More have a peek at these guys my latest blog post

    OdpovedaťOdstrániť