streda, 30. mája 2012

... got lost in your eyes and never really had a chance ...

Treba tie recenzie prekladať trochu osobnými článkami, lebo sa zbláznim. Denník si nevediem, kamarátku tu nemám, že by som jej plakala na ramene pri fľaši lacného vína ... preto si to musíte za trest čítať vy. 
Viete, čo je najhoršie na tomto období po rozchode? Vaša izba je ako časovaná bomba, alebo miesto, plné nepríjemných prekvapení. Konečne sa odhodláte k učeniu, začnete hľadať v poličkách trojročné zošity, keď zrazu na vás vypadne zdrap papiera s nadpisom: Zoznam vecí, ktoré milujem. A ako prvé na ňom vidíte jeho meno a zrazu vaša chuť učiť sa zbalila kufre a odišla preč na najbližší vlak, vy sedíte, čítate si ten zoznam stále dokola, všetko čo na ňom vidíte naozaj milujete, ale ten prvý bod už nikdy viac mať nebudete. Každý jeden deň, keď už chcem niečo konečne robiť, nájde sa vec, ktorá mi všetko pripomenie a ja stále nemôžem uveriť, že je koniec. 
Niekto tomu možno nerozumie, alebo možno nechápete, ako to že nie som naňho nahnevaná. A ja nie som ani len trochu. Pretože on za to nemôže, to už môžem viac za to ja. Navyše keby si to rozmyslí, tak nepremýšľam ani sekundu, zomriem od šťastia a na tieto dni zabudnem, ako keby nikdy ani neexistovali. 
Spomínam si na ten článok, ktorý som sem písala už dávnejšie. Nájdete ho tu, ak by ste potrebovali vedieť o čom je reč. Ten príbeh. Keď som ho písala, dúfala som, že skončí dobre. A on sa aj ubral správnym smerom, ale teraz keby som ho dopísala ďalej, tak sa vráti k tomu, kde bol ... a ja ho aj dopíšem, hneď teraz, tak ako sa skončil.

 ... Bolo. 
Keby to vtedy vedela, nehrnula by sa do tohto samovražedného vzťahu. Ale nevedela. Nevedela nič o tom, ako málo stačí, aby sa už nebála otvoriť oči. Teraz sa ich bála zatvoriť. Nebol tu, ale akonáhle zavrela oči, videla ho. Opäť ležal vedľa nej, pravidelne dýchal, bol krásny a bol len jej. Znamenal pre ňu všetko, ale nebol tu pre ňu, keď otvorila oči. A bolelo to. Viac ako pred tým. Keby to vedela vtedy. On sa vrátil k životu ďaleko od nej, ona ostala sama, zabudnutá, nechcená. On zabudol rýchlo, ona nikdy. Stále verila tomu, že raz, keď zavrie oči, už ich nikdy neotvorí. Bude tam s ním, on tam bude len pre ňu a spoločne prežijú všetko. 
Otvorila zelené oči plné bolesti a na líca sa jej vykotúľali slzy. Bolo neskoro ...

Prosím, pod každým článkom je tlačítko Pači sa mi to. Kliknite naň a pomôžte mi zviditeľniť blog. Nič vás to nestojí a nikto to neuvidí ;)

4 komentáre:

  1. http://data.whicdn.com/images/29590900/tumblr_m4unxfy3321rx0k2do1_400_large.jpg

    OdpovedaťOdstrániť
  2. http://usefultipsforlife.tumblr.com/post/4414735188/tip-5-never-allow-someone-to-be-your-priority

    OdpovedaťOdstrániť
  3. čas, čas a zase jen čas...nic jiného nepomůže. ale věř,že bude líp:)

    OdpovedaťOdstrániť